Profiboxing.cz

Přepnout do PC verze

Kličko: Být boxerem je opravdu těžké. Hlavně, když jste soupeřmi Kličků

  • Napsal Antonín Vavrda

Kličko bije PovětkinaKličko bije PovětkinaBRATISLAVA – Ukrajinský kráľ ťažkej váhy Vladimir Kličko (63-3-0, 53 k.o.) bol nedávno hosťom populárnej zámorskej rozhlasovej relácie „The Dan Patrick Show". Čo všetko „Doktor Oceľové Kladivo" prezradil v tomto pomerne rozsiahlom a aj veľmi humorne ladenom interview?

VLADIMIR KLIČKO V THE DAN PATRICK SHOW ČASŤ 2:

Za posledných päť rokov bola ťažká váha v úplnej dominancii vás a vášho brata. Vitalij po svojom návrate do ringu získal titul WBC, zatiaľ čo vy ste mali v držaní zvyšné tri najdôležitejšie majstrovské opasky. Vitalij neskôr s kariérou boxera skončil. Rozmýšľal vtedy niektorý z vás o tom, že by ste si to raz mohli rozdať medzi sebou v ringu?

Nie, nikdy. Túto otázku sme dostali už mnohokrát. Našej mame sme sľúbili, že medzi sebou bojovať nebudeme. Ona sama nám povedala, že v našej kariére boxerov nám nebráni, ale pod jednou podmienkou: nech sa stane čokoľvek, musíme jej sľúbiť, že proti sebe do ringu nikdy nenastúpime.

DALŠÍ NOVINKY Z RINGU:

Myslíte si, že by ste Vitalija porazili?

Nie. Vyhral by môj brat.

Narážate tým na to, že je od vás starší? Lebo sám ste mi povedali, že vo vašom detstve ste z času na čas mali medzi sebou aj nejaké tie potýčky. Je to pravda?

Áno, občas to medzi nami vrelo.

A kto v týchto bitkách vyhrával?

(Smiech) Viete, ja som bol od Vitalija o päť rokov mladší. Keď mal Vitalij pätnásť, ja som mal iba desať, neskôr, keď mal dvadsať, ja iba pätnásť, a potom, keď som mal konečne dvadsať, on už mal dvadsaťpäť. K tomu všetkému sa zväčšovala aj jeho výška a váha, takže som prakticky nemal ani nárok v niečom mu protestovať (smeje sa). Ako bratia sme sa ale mali radi. Hádali sme sa, to je pravda, ale nikdy sme sa nebili.

Ako dopadla vaša posledná bitka?

Skončila sa pre mňa zlomenou nohou.

Vážne?

Áno. Stalo sa to pri jednom našom spoločnom sparingu. Mimochodom, spárovať proti svojmu bratovi som vyslovene neznášal, a to isté by mohol povedať aj Vitalij. Náš vtedajší tréner nás vtedy postavil proti sebe do ringu. Vlastne ani neviem, ako sa to stalo. Pamätám sa, že som mal vtedy asi šestnásť rokov. Jednoducho sme do toho šli a skončilo to pre mňa zlomenou nohou. Odvtedy sme sa obaja dohodli na tom, že viac už podobné veci skúšať nebudeme.

Môžete mi prosím vysvetliť, ako si človek dokáže pri boxe zlomiť nohu?

To som sa vtedy pýtal aj ja sám seba (smiech). Ktovie, možno to bolo akési znamenie zhora, aby sme to už viac neskúšali? Ale pravdou je, že zo začiatku sme to proti sebe naozaj skúšali. Mali sme medzi sebou niekoľko menších súbojov či sparingov, ale vždy tam bolo veľa emócií, pretože žiaden z nás nechcel tomu druhému ustúpiť. Každý z nás chcel tomu druhému ukázať, že je ten lepší a silnejší. Iste viete, ako to občas medzi súrodencami chodí. Že je tam istá rivalita, alebo súperenie. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí majú nejakého súrodenca, by mi v tomto iste dala za pravdu.

Medzi mnou a Vitalijom to vždy bolo veľmi emotívne. Napokon, sami vidíte, že to došlo až tak ďaleko, že v jednom z tých súbojov som si dokonca zlomil nohu. Nepýtajte sa ma teraz, prečo, ale tak to skrátka bolo (smiech). Nebol to žiadny kickbox alebo MMA, ktoré by sme vtedy proti sebe skúšali, ale z nejakého dôvodu sa to skrátka stalo.

Aká je najväčšia suma, ktorú vám doteraz ponúkali za zápas s vaším bratom?

Sto miliónov.

Sto miliónov dolárov? To nemyslíte vážne? Kto vám ich ponúkol?

Promotér Don King.

Myslel to podľa vás vážne?

Nie (smiech).

(Smiech) Takže vám to povedal len tak, zo srandy?

Asi tak. Že ak s ním podpíšeme zmluvu, urobí z nás boháčov (smiech).

Ak by Don King už dopredu uložil tieto peniaze na váš bankový účet, ani vtedy by ste do toho nešli?

Nie. Ani keby tam dal miliardu (smiech).

Naozaj? Toľké peniaze, a nič by to s vami neurobilo?

Nie. Peniaze nie sú všetko. Chápem, že ľudí motivujú, a že sú hlavným motorom svetovej ekonomiky, ale nie. Môjho brata mám príliš rád, než aby som do toho šiel. Radšej by som mu tie peniaze povedzme daroval na nejaké jeho projekty, ktoré teraz má v pláne uskutočniť. A som si istý, že on by podobnú láskavosť urobil mne.

Ak by ste proti sebe predsa len nastúpili, myslíte si, že by ste si obaja dokázali v ringu uchovať ten povestný inštinkt zabijaka?

Myslím, že áno. Obaja máme v sebe tento inštinkt.

Aj v súboji proti sebe?

Viem, čo tým myslíte. Viete, u nás to bolo vždy o veľkých emóciách. Myslím tým naše niekdajšie sparingy, nie nejaký ostrý zápas, pretože ten nikdy nebol. A bolo to aj dosť krvavé. Odniesli sme si z toho veľa cutov, a ako vidíte, aj zlomenú nohu. Bojovať proti sebe – to u nás jednoducho nefungovalo.

Vaša manželka Hayden Panettiere vám nedávno porodila dcérku Kayu. Ako veľmi vám táto udalosť zmenila váš život?

Narodenie mojej dcérky je tou najväčšou udalosťou, aká sa mi v mojom živote mohla stať. Ak niekto tu z vás náhodou ešte nemá deti, chcem vám odkázať, aby ste vo svojom živote urobili všetko pre to, aby ste ich jedného dňa mali. Nikdy to nebudete ľutovať.

Naozaj? To mám fakt urobiť hocičo, len aby som sa stal otcom (smiech)?

Myslím to samozrejme v tom dobrom zmysle slova. Nechcem, aby vám teraz chodili po rozume nejaké zvrhlé myšlienky. Chcem tým jednoducho povedať, že byť otcom je naozaj jedna z najlepších vecí, aká sa mi v živote prihodila. Ako otec zrazu lepšie chápem celý kolobeh ľudského života. Zažil som chvíle, kedy ľudia z mojej rodiny odišli na druhý svet, a teraz vidím, ako sa moja rodina rozrastá o ďalších členov. Je to svojím spôsobom fascinujúce, pretože takto môžete lepšie pochopiť celý svet a tiež ľudí, ktorí v ňom žijú.

Aká je podľa vás najväčšia výzva, ktorú so sebou otcovstvo prináša?

Málo spánku, hlavne zo začiatku.

Meníte malej aj plienky?

Áno. Prebaľujem ju, strihám jej nechtíky, a robím aj všetko ostatné. Priznám sa, že tieto veci ma naozaj bavia. Chvíľu som opatrovateľkou, inokedy zase mamou alebo otcom...

A ešte sa pritom dokážete aj živiť mlátením druhých ľudí...

Presne tak.

Spomenuli ste, že sa vám narodila dcérka. Mňa však zaujíma, čo by sa stalo, ak by sa vám jedného dňa narodil syn? Chceli by ste, aby sa z neho stal boxer?

Nie, ale nebránil by som mu v tom. Naši rodičia tiež nechceli, aby sa z nás stali boxeri. Vždy hovorili, že box je asi to najhoršie povolanie, aké si môžu deti zvoliť. Na druhej strane však bolo dobré, že nám v tom nebránili, a my sme si tak mohli splniť naše sny. Sny o tom, že raz budeme spolu držať majstrovské tituly v ťažkej váhe, a že budeme v boxerskom športe úspešní. A naše sny sa nakoniec stali aj skutočnosťou, a naši rodičia neskôr pochopili, že neurobili chybu, keď nám dovolili vydať sa práve touto cestou.

Podobne to vidím aj u mojich detí. Čokoľvek budú chcieť, budem ich v tom podporovať. Ak sa budú riadiť svojím srdcom, nebudem im v tom brániť. To je vlastne aj rada, o ktorú sa teraz chcem s vami podeliť. Spočíva v tom, že aj keď vám budú druhí vtĺkať do hlavy, že to, čo robíte, je zlé, alebo že v tom jednoducho nebudete dobrí, riaďte sa predovšetkým tým, čo vám hovorí vaše srdce. Môžu trebárs namietať aj členovia vašej rodiny a odhovárať vás od toho, ale ak budete počúvať vaše srdce a pôjdete za svojím cieľom, skôr či neskôr budete úspešní.

Box je vskutku brutálnym biznisom. Ako dlho v ňom chcete zotrvať? Máte isté obavy z toho, že...

Box je naozaj brutálnym biznisom. Najmä pre tých, ktorí sú súpermi Kličkovcov.

(Smiech) Nehovorila som niečo o tom, že ste akýmsi výrečným chvastúňom?

Box je naozaj ťažký šport. Veľa boxerov zažije vo svojej kariére mnoho zranení, a ja sám som ich mal neúrekom, či už priamo v zápasoch alebo v období medzi zápasmi. Ale niečo podobné vlastne zažívame v živote všetci. Každá ľudská činnosť má nejaké negatívne vedľajšie účinky. Ak ste napríklad moderátorom v rádiu a stále len sedíte za mikrofónom, môže vás z toho bolieť chrbát, a ak budete celý deň iba rozprávať, odnesie si to trebárs aj vaša hlava.

Takže ako vidíte, ak niečo robíte na naozaj špičkovej úrovni, resp. sa tým živíte, vždy musíte počítať s istými následkami. A box nie je výnimkou. Nehovorím teraz iba o hráčoch amerického futbalu, futbalistoch, či nejakých iných športovcoch, ale všeobecne o akejkoľvek činnosti, ktorú chcete robiť na naozaj vysokej úrovni. Aby ste to dokázali, vždy musíte podstúpiť aj isté obete.

Musím sa priznať, že pozerať na boxerské zápasy je pre mňa trochu príliš. Viem, že je to hlavne mužský šport, ale aj tak je pre mňa ťažké sa na to pozerať. Ako vníma box vaša manželka Hayden? Pozerá sa na vaše zápasy a fandí vám, alebo si radšej zakryje oči a vypne televízor?

Hayden je po mojom otcovi asi tým najväčším fanúšikom Kličkovcov, akého som kedy videl. Boxu naozaj rozumie. Neviem síce, ako to dokáže, ale fakt mu rozumie. Pozeráme spolu videá so zápasmi mojich budúcich súperov, a ona mi dáva všelijaké rady. A musím povedať, že sú to samé dobré rady. Naozaj neviem, ako to dokáže, ale ten cit pre box a aj iné športy v nej skrátka je.

Copyright © 2010-2022 Profiboxing.cz

Nahoru PC verze