Už samotný fakt, že do ringu sa proti sebe postavia bývalý svetový šampión a boxer roka, nasvedcoval tomu, že diváci sa majú naco tešit. Nemec Max Schmeling, ktorý mal v pláne vrátit sa do velkého boxu, bol síce outsiderom v pomere 10:1, no bol vopred presvedcený o svojom vítazstve. Hoci mal proti nemu do ringu nastúpit Joe Louis, boxer coraz castejšie prezývaný „hnedý bombardér,“ ktorý porážal všetko, co mu manažéri postavili do cesty, Max si bol istý! Jeho viera vo svoje schopnosti a celá táto smelá teória sa, ale vlastne zrodila úplnou náhodou.

Celé sa to zacalo, potom ako Max vybodoval v tretom vzájomnom zápase istého Paulina Uzcuduna a jeho manažér Joe Jacobs, pravdepodobne jeden z posledných významnejších Nemcov, ktorého „nové“ Nemecko viac menej tolerovalo aj napriek jeho židovskému pôvodu, dorazili do New Yorku na pracovné stretnutie.

Jacobs bol všestranný špickový vyjednávac, no tentoraz skocil na prázdny trojhácik, ktorý výborne nastavil Joe Gould a John Roxborough – manažéri Louisa a Braddocka. Z jednania odišiel Jacobs s dlhým nosom, pretože zápas o svetový titul s Jimom Braddockom, ktorý mal vyjednat pre Maxa mu vyfúkol Louisov team. Spociatku Gould, ktorý Braddocka vytiahol z dna nechcel o zápase s Louisom ani pocut, no Roxborough navrhol ponuku, aká sa neodmieta. Spocívala v tom, že Louis zaplatí Braddockovi desatpercentný podiel zo všetkých príjmov za zápasy až do konca jeho kariéry. Ktosi vypocítal, že Gould a Braddock tak zarobili viac než 150 000 dolárov, co v case financnej krízy nebolo vôbec málo. Tlapli si a tak Schmelingovi nezostalo nic iné, než celit boxerovi, ktorý porazil prakticky všetkých najlepších boxerov rebrícka.

Louis stúpal rebríckom tažkej váhy ako raketa a bol na najlepšej ceste titul skutocne získat. Mal, ale podpísaný kontrakt na zápas s Paolinom Uzcudunom a tak rutinný zápas so Schmelingom mal príst na rad neskôr. Schmeling s Uzcudunom tiež bojoval. Dvakrát ho porazil a raz skoncili nerozhodne. Louisov zápas proti zavalitému španielovi, nezostal z Maxovej strany nepovšimnutý. Schmeling a Jacobs sa v slávnej Madison Square Garden zamiešali medzi 20 tisíc divákov, aby si pozreli nedostatky Louisa. Ak teda nejaké boli. V utajení, ale dlho nezostali. Usadili sa do sedadiel nedaleko ringu, aby si celé divadlo pozreli z potrebnej blízkosti. A pozerat teda bolo naco! Zápas trval necelé štyri kolá a skoncil knokautom Uzcuduna, ktorý pocas svojich sedemdesiatich zápasoch ani len v knockdowne. Louis odchádza od súpera, ktorý sa mu zvalil k nohám, ladným krokom tanecníka.

Schmeling iba zhlboka vydýchol.  Jacobs svoje prekvapenie dával najavo iba prekvapivým výrazom tváre a koktavým „ešte som nic také nevidel.“

Max sa usmial. Mal co potreboval. Na otázku reportéra, ci našiel nejakú chybu v štýle Louisa odpovedá prekvapivo.

„Myslím, že mám velkú šancu Louisa porazit,“ necháva sa pocut.

 „Skutocne? Našli ste na jeho štýle výraznú slabinu?“ nalieha opakovaním otázky reportér.

„Áno, ale tú vám neprezradím, stratil by som výhodu,“ dodáva s úsmevom Max.

Úsmev z tváre mu, ale po príchode do Nemecka zamrzol. Pozvánku pre Maxa a manželku ceského pôvodu Anny dorucil dôstojník SS. Adresa svietila a hrubými písmenami zodpovedala ministerstvu propagandy. Hostitelom nebol nik iný, než minister Jozef Goebbles, ktorý po krátkej konverzácii prepol na nepríjemnejší mód. Nepácilo sa mu, že si Max dohodol zápas s cernochom, ktorý má velký potenciál a všetky predpoklady stat sa šampiónom bez predchádzajúcej konzultácie s predstavenstvom Ríše. Karhaný Max ho darmo upokojoval, že vie ako na Louisa.

Krajinu napokon opustil bez Anny, ktorá zostala v Nemecku ako „rukojemník“ v prípade, že by sa Max rozhodol v Spojených štátoch zostat. S tým sa Max postažoval aj samotnému Jackovi Dempseymu v jeho reštaurácii, ktorú navštívil pocas návštevy New Yorku.

19. júna 1936, Max Schmeling vstúpil do ringu newyorského Yankee štadiónu ako velký outsider, comu nasvedcovali aj stávky v den zápasu. Tie sa vyšplhali až na kurz 20 k 1. Nemec Schmeling mal byt podla Louisovej mienky iba další v poradí.

Rovnaký názor podla všetkého zastávalo aj publikum, ktoré až na hrstku fanúšikov po vstupe Maxa takmer nereagovalo. Potom ako na scénu vstúpil „hnedý bombardér,“ obecenstvo spustilo nekontrolovatelné burácanie. Louisa milovali všetci aj napriek jeho tmavej pleti. Nebol ako velkohubý Jack Johnson. Joe mal imidž skromného športovca - nemal problémy, málo hovoril, porazeným súperom sa neposmieval, nevychvaloval sa, správal sa slušne, nepil alkohol, nefajcil a nenavštevoval nocné kluby. A Amerika si to všimla. Milovali ho všetci a tak bol súboj bol vysielaný po celých Spojených štátoch a velkej casti Európy. Prenos zabezpecilo rádio NBC.

 „Nemáte pred súbojom so Schmelingom strach?“ spýtal sa istý reportér Joa pred zápasom.

„Mám! Mám strach, že mu ublížim,“ odpovedá Joe s úsmevom na tvári.

 

Úvodné tri kolá ani nicomu inému nenasvedcujú. Vládne im doteraz neporazený Joe, ktorý nie je vôbec pomalý a zasahuje európskeho rivala s velkým prehladom. Max sa bráni a bezradne uklána svoj trup vpravo, aby zabránil súperovi použitiu pravacky. Joe aj napriek tomu trestá každuckú jeho chybu. Louisove ruky dokonale bránia telo aj za ramenami ukrytú bradu. Jeho údery nie sú náhodné a vždy presné.

Recept, ktorým sa Max chválil aj u samotného Hitlera a Goebllesa zrejme nevychádza. Tréner Maxa, Max Machon vyskakuje od zlosti a neustále pohána Maxa vpred.

Chvílka pravdy, ale prichádza vo štvrtom kole, ked sa Louisova predná ruka po údere vracia na svoje miesto prinízko. Maxovi, i ked doteraz inkasoval viac, než spociatku ocakával, sa boxuje dobre a dostáva sa do zápasu. Joe, ktorý v dvadsiatich štyroch dueloch neokúsil trpkost prehry, exceloval a prvé tri kolá jednoznacne zvítazil, no po úklone ponad Louisov lavý direkt letí tvrdý pravý kríž. Úder ako z knihy! Tvrdý, výbušný a presný. Tenká rukavica Schmelinga dopadá presne na bradu! Mladý Joe úder nielen že necaká, ale nedokáže ani reagovat. Stráca stabilitu a nohy sa mu rozchádzajú akoby stál po prvý raz na korculiach. Otrasený sa tacká k povrazom, kde inkasuje tvrdú a nekompromisnú sériu, po ktorej na neho dopadá dalšia mocná pravá. Tá istá, ktorá to celé odštartovala. Opät tvrdá a opät priamo na spínac v brade. Dalšia pravacka od Maxa a doposial neporazený Joe Louis sa po prvý raz v kariére porúca k zemi. Podlahu kontaktuje v sede s rozkrocenými nohami a stabilitu udržiava rukami, ktoré mu pomáhajú aj pri vstávaní. Ringový Arthur Donovan, ktorý sa v Louisových zápasoch vyskytuje coraz castejšie, nepocíta a to je voda na Nemcov mlyn. K otrasenému súperovi priskakuje rýchlostou svetla a spúšta nekontrolovatelnú palbu, ktorú koncí opät tvrdá pravá Maxa. Gong.

„Nechod za knokautom. Pokracuj v bodaní až dovtedy, kým si ho nepripravíš! Potom môžeš zadnou. Len mi pre Boha vysvetli, preco nenosíš lavacku hore?“ pýta sa nahnevaným hlasom Chappie Blackburn.

Piate kolo je taktiež v rukách Schmelinga, ktorý používa ostrý kríž vždy, ked je iba minimálna príležitost. Trestá chyby Louisa, ktorý vo svojom kempe v Lakewood pocas prípravy venuje viac casu oblúbenému golfu, ako boxu. A tak Joe na Maxov úder nenachádza obranu. A to je Joe stále v porovnaní so Schmelingom nielen pohyblivejší, ale aj rýchlejší.

Obrovskou zbranou Joa je lavý jab, ktorým dokonca niektorých súperov aj knokautoval. Louis bodá predný jab podla inštrukcií Chappieho. Nikdy nebol zameraný na jeden úder. Údery vždy kombinoval, no teraz sa mu nedarí. Pravý krížny úder sa na doposial neporazeného Joa teraz stáva Maxovou efektívnou zbranou. Od tejto chvíle ju Max používa velmi casto a je nutné povedat, že velmi efektívne. Podla ringového pocítadla sa tak pocas celého súboja udialo až 51 krát! Co však nemožno povedat, je fakt, že by Joe nevyvinul žiadnu aktivitu. Aj napriek knockdownu stále bodá predný direkt, ktorým si snaží urobit cestu pre zadnú. Joe nikdy nedokázal menit štýl boja, no tento nedostatok vyrovnával svojimi úderovými schopnostami, bojovým inštinktom, presnostou a rýchlostou úderu. Tento raz mu, ale nejde karta. S pribúdajúcimi kolami pribúdajú aj Maxove zásahy. Joe sa stále snaží, no Max je lepší. Mladému Louisovi uštedruje velkú lekciu boxu.

S pribúdajúcimi kolami sa Max dostáva nielen do vedenia, ale aj do pohody v akej ešte v živote nebol. S každým zásahom jeho sebavedomie stúpa o niekolko stupnov. A, že zásahov bolo viac ako dost! Pravá za pravou dobíja hlavu Americana, ktorý sa bezmocne snaží zvrátit prehratý zápas. Nepodarilo sa. Práve naopak, v úvode záverecného dvanásteho kola naznacuje Joe útok a Max opät zakontroval. Zásah! A nie hocaký. Pekný, cistý pravý kontra úder posunul Joa o niekolko krokov vzad. Max sa okamžite priblížil a po krátkom klinci bije tvrdú sériu krátkych úderov. Louisove nohy sa opät rozchádzajú. Tacká sa až na okraj ringu k povrazom, kde ho bývalý svetový šampión zacína obstrelovat jednotlivými, no o to výbušnejšími údermi. Schmeling ide jednoznacne za knokautom. Joe sa motá zo strany na stranu a Max nemá v pláne nechat ho oddychovat. Tlací a bije. Ostrá pravá. Zdvihák zadnej ruky, lavý hák... Joe sa nachádza na okraji svojich síl. Je bitý, unavený a tak sa vydal na ústup. Schmeling ho jedným krokom dostihol opät pri povrazoch – bum – pravá. Posledná! Joe klesá na kolená ako pri modlitbe opierajúc sa rukami o povrazy ringu. V momente, ked sa zdalo, že vstane, telo ho neposlúchlo. Prevrátil sa na brucho akoby sa ukladal k spánku.

„...devät, desat, out!“ zaznelo z úst ringového rozhodcu. Max skákal od štastia. Ked však videl svojho súpera, ako ho do jeho rohu vlecie sekundant s trénerom okamžite priskocil k nim, aby im pomohol. Nebol žiadnym bezcitným „náckom“ ako si Joe myslel a celé Spojené štáty vykreslovali.

Schmeligov duch fair play nezostal bez povšimnutia. Diváci ho odmenili dlhým potleskom a Hitler musel skákat od radosti. Potlesk, však nebol všetko co si Max vybojoval. Za súboj zobral 150 tisíc dolárov, zatial co favorizovaný Louis „iba“ 139 tisíc.

 

Za zmienku stojí aj fakt, že napriek knokautu v prvom kole, ktorý Joe Schmelingovi uštedril o dva roky neskôr, sa títo boxeri spriatelili. Priatelstvo im vydržalo až do konca Louisovho života...