Profiboxing.cz

Přepnout do PC verze

Žebříček: Ne napříč váhami, ale šampiony. Porazil Mayweather Klička?

  • Napsal Š.Moravčík/Boxingscene

Mayweather vs KličkoMayweather vs KličkoBRATISLAVA – Mýtický P4P rebríček je vďačnou témou pre rozsiahle diskusie ako medzi expertmi, tak aj medzi fanúšikmi. Cliff Rold zo serveru BoxingScene.com to však vo svojom článku zverejnenom pred zhruba dvoma týždňami pojal trochu netradične. Ako? To vám už prezradia nasledujúce riadky...

Roman Gonzalez proti Sergejovi Kovaľovovi... kto by nechcel vidieť niečo také?

Pravda je taká, že skoro každý. Gonzalez a Kovaľov sú totiž dvaja divácky najatraktívnejší zloduchovia, akých dnes v boxe nájdete. Boxujú však v limite 125 a 175 libier, a tak ich v ringu proti sebe neuvidíme.

Je však zábavné predstaviť si, aké by to bolo, ak by – čo do postavy – boli obaja rovnako veľkí. Na podobné debaty založené na hypotézach sa vždy minie veľa vzduchu a atramentu. P4P rebríček má dnes Jim Lampley, televízia ESPN, magazín Ring, fórum TBRB (Transnational Boxing Rankings Board), a možno aj Bratranec Itt.

Je preto zábavné baviť sa o tom, čo by sa stalo, ak...

A raz za rok je zábavné pohrať sa aj s tým, čo máme k dispozícii...

Poďme si preto teraz zopakovať, čo sme tu napísali zhruba pred rokom:

Aj keď ich veľké množstvo a politika, ktorá sa točí okolo nich, zisk „majstrovského titulu" často znehodnocujú, faktom je, že titul majstra sveta je stále na samom vrchole toho, čo sa dá v boxe dosiahnuť. Box ako taký sa neodohráva v nejakej rozprávkovej P4P krajine, ale v jednotlivých váhových kategóriách, boxuje sa len jeden zápas za istú dobu, a to s dvoma primárnymi cieľmi:

Cieľ číslo jedna: Zarobiť si v ňom pokiaľ možno čo najviac peňazí (čo si budeme nahovárať).

Cieľ číslo dva: Stať sa v ňom svetovým šampiónom.

Vzhľadom k tomu, že tu dnes máme toľko majstrovských opaskov, nie každý muž, ktorý jeden z nich získa, si zaslúži nazývať sa šampiónom. Tí, ktorí si toto označenie zaslúžia, t.j. tí, ktorí svoj titul získajú a následne ho obhajujú proti ozajstným vyzývateľom a ring opustia so svojou korunou stále na hlave, tí si zasluhujú ten najvyšší rešpekt. Získať titul nie je jednoduché. Ale pre tých, ktorí chcú podstupovať ozajstné výzvy, je jeho obhájenie ešte ťažšie.

Toto je ich zoznam.

Nie je to žiadny P4P rebríček, ale rebríček naprieč šampiónmi za rok 2014.

Ten, ktorý sme zostavili na konci roku 2013, pozostával z týchto desiatich najlepších šampiónov:

10) Gennadij Golovkin – šampión WBA a IBO v strednej váhe

9) Akira Jegaši – lineálny šampión a tiež šampión TBRB, Ring Magazine a WBC v mušej váhe (neskôr prehral s Romanom Gonzalezom)

8) Adonis Stevenson – lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine a WBC v poloťažkej váhe

7) Marco Huck – šampión WBO v krížovej váhe

6) Takaši Učijama – šampión WBA v superperovej váhe

5) Andre Ward – lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine a WBA v superstrednej váhe (neboxoval od novembra 2013)

4) Guillermo Rigondeaux – lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine a WBA v ľahkej perovej váhe

3) Floyd Mayweather – lineálny šampión a šampión Ring Magazine, WBC a WBA vo welteri, a tiež lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine, WBC a WBA v ľahkej strednej váhe

2) Danny Garcia – lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine, WBC a WBA v ľahkom welteri

1) Vladimir Kličko – lineálny šampión a šampión TBRB, Ring Magazine, IBF, IBO, WBO a WBA v ťažkej váhe

Čitatelia si iste všimnú viacero zmien oproti minulému roku. Jegaši v roku 2014 prehral v ringu hneď dvakrát, zatiaľ čo Garcia, Stevenson a Ward jednoducho stratili svoje pozície a boli nahradení inými. Ward napríklad nestál v ringu viac ako jeden rok, čo je pravý opak toho, čo by každý fanúšik od šampióna očakával.

Ward je preto z hry von.

Garcia svoj titul obhájil raz a Stevenson dvakrát, pričom ani jeden z nich neboxoval proti vyzývateľom, na ktorých by sa fanúšikovia dvakrát tešili. Garcia si dokonca v zápase s večným vyzývateľom-smoliarom Mauriciom Herrerom zaslúžil prehrať, a Adonis Stevenson pre zmenu podpísal zmluvu s Alom Haymonom a vyhol sa tak duelom so Sergejom Kovaľovom, Bernardom Hopkinsom a Jeanom Pascalom.

Obaja preto z rebríčka vypadávajú, rovnako ako aj Japonec Učijama. Ten stál za celý rok 2014 v ringu iba raz, a aj keď svoj titul obhájil, jeho súper Israel Perez nebol práve z tých najťažších.

Kto teda nakoniec patrí medzi aktuálne najžiarivejšie príklady ozajstných boxerských šampiónov?

10) Guillermo Rigondeaux (15-0-0, 10 k.o.) – lineálny šampión v ľahkej perovej váhe – 3 obhajoby

Kult Riga síce nebude veľmi nadšený týmto malým ústupom zo slávy, ale fakty sú neúprosné. Rigondeaux síce svoj titul dvakrát obhájil pred limitom, no ani v jednom zo svojich dvoch minuloročných zápasov nečelil ozajstnému vyzývateľovi. Prečo teda zostáva vyššie ako napríklad taký Stevenson, ktorý vlani porazil seriózneho vyzývateľa z prvej desiatky rebríčka Andrzeja Fonfaru? Dôvod tkvie v tom, že to nie je práve Rigondeaux, ktorý môže za to, že sa v ringu musel zahadzovať so súpermi ako sú práve Sod Kokietgym a Hisaši Amagasa.

Rigondeaux však stále ostáva najlepším svetovým boxerom v limite 122 libier, a ako sa zdá, žiadny z jeho vyzývateľov v jeho váhovej kategórii mu tento titul nechce zobrať. Rigondeaux možno nie je práve ten najatraktívnejší boxer, ale box je v konečnom dôsledku stále iba šport. A ak to zoberieme zo športovej stránky, boxeri ako Carl Frampton, Scott Quigg a Leo Santa Cruz by sa mali iba hanbiť, ak ani v roku 2015 nebudú usilovať o to, aby vo svojej váhovej divízii hrali viac ako len druhé husle.

Amagasa, ktorý predtým, ako odišiel z ringu s prehrou, dokázal Rigondeauxa poslať dvakrát na zem, nám všetkým pripomenul, že ani kubánsky maestro nie je žiadny superman. Avšak to, že po jeho výhre nad Nonitom Donairem sa mu celá špička jeho váhovej kategórie iba vyhýba, svedčí jasne o jeho majstrovskej dominancii.

9) Marco Huck (38-2-1, 26 k.o.) – šampión WBO v krížovej váhe – 13 obhajob

Huck v roku 2014 vyrovnal historický rekord Johnnyho Nelsona v počte úspešných obhajob titulu v krížovej váhe. Ale mohol toho dosiahnuť viac. Podobne ako Nelson, ani on sa totiž ešte neodhodlal k zjednocujúcemu zápasu. Z jeho dvoch minuloročných obhajob navyše stojí za zmienku iba jedna. V roku 2012 mu bývalý šampión Firat Arslan takmer pripravil porážku, no keď tento rok dostal zaslúženú šancu na odvetu, Huck všetko napravil a Arslana v šiestich kolách porazil. Arslan neskôr zvýraznil cenu tohto víťazstva tým, keď s ďalším majstrom Yoanom Pablom Hernandezom prehral tesne 1:2 na body.

Huck, ktorému je dnes iba 30 rokov, navyše v roku 2012 proti Alexandrovi Povetkinovi dokázal, že má na to zotrvať aj v ťažkej váhovej kategórii. V roku, ktorý nás čaká, preto dúfajme, že sa rozhodne o prestup vyššie, prípadne aspoň raz a navždy vyčistí svoju váhovú divíziu od všetkých svojich vyzývateľov.

8) Naoja Inoue (8-0-0, 7 k.o.) – šampión WBO v supermušej váhe – 0 obhajob

Inoue, ktorý si na serveri BoxingScene.com vyslúžil titul „Boxer roka", získal v roku 2014 tituly v limite 108 a 115 libier, pričom ten prvý stihol aj raz obhájiť. V zápase, v ktorom titul obhajoval, síce boxoval iba s priemerným súperom, no jeho ďalšie duely v roku už spĺňali všetko, čo môžete chcieť od ozajstného šampióna. Adrian Hernandez sa mohol oprávnene nazývať tým najlepším šampiónom v ľahkej mušej váhe, zatiaľ čo Narvaeza všetci považovali za najlepšieho borca o dve váhy vyššie. Inoue si však s oboma bez problémov poradil.

Jeho jediným mínusom je snáď iba to, že sa zatiaľ nemôže pochváliť nejakým dlhodobejším kraľovaním v jednej z divízií, ale ak od neho môžeme aj v budúcnosti očakávať takýto odvážny prístup, jeho kredit šampióna sa ešte zvýši.

7) Sergej Kovaľov (26-0-1, 23 k.o.) – šampión WBO (4 obhajoby) a WBA a IBF (0 obhajob) v poloťažkej váhe

Kovaľov vlani dokázal obhájiť svoj titul WBO trikrát, pričom v tej poslednej obhajobe (a zároveň zjednocovacom dueli) jasne porazil žijúcu legendu Bernarda Hopkinsa. Kým jedni o týchto zápasoch iba hovoria, druhí to myslia vážne. Hopkins a Kovaľov vlani predviedli to druhé. A ako sa hovorí: víťaz berie aj ďalšie výhody. Kovaľov preto takmer okamžite podpísal zmluvu na obhajobu svojich pásov proti bývalému majstrovi Jeanovi Pascalovi, a to navyše na jeho domácej pôde. Tak sa správajú ozajstní šampióni. Kovaľov možno nie je najlepšou poloťažkou váhou v histórii, ale v očiach fanúšikov je dnes vo svojej váhovej divízii jasnou jednotkou. A ak by vo svojich prvých dvoch obhajobách v minulom roku boxoval proti ešte silnejším súperom, mohol byť v našom rebríčku ešte vyššie.

6) Gennadij Golovkin (31-0-0, 28 k.o.) – šampión WBA a IBO v strednej váhe – 12 obhajob

Jednou z najčastejších výčitiek, ktoré dnes počujete na adresu Golovkina, je kvalita jeho doterajších súperov. A v jeho prípade je to stále tak trochu problém. V minulom roku však Golovkin urobil výrazné pokroky smerom k tomu, aby zodpovedal aj túto otázku, keď prijal výzvu bývalého zjednoteného šampióna Daniela Gealeho. Ten síce dovtedy ani raz neprehral pred limitom, no v samotnom zápase sa napokon pripojil k všetkým tým, ktorí s Golovkinom od leta 2008 nevydržali v ringu ani celý počet vypísaných kôl.

Po celkovo troch KO obhajobách v roku 2014 začne Golovkin ten nasledujúci proti vyzývateľovi z prvej desiatky Martinovi Murraymu. A čo iné by mal vo svojej váhovej kategórii robiť, ak nie aj naďalej porážať borcov, ktorí sú v nej medzi najlepšou desiatkou? Lineálny šampión Miguel Cotto by preňho nemal predstavovať žiadnu veľkú hrozbu. Tento zápas by bol asi taký vyrovnaný, ako súboj medzi Sonnym Listonom a Floydom Pattersonom. Ak však Cotto zvládne svoju prvú obhajobu v roku 2015 – nech už to bude proti komukoľvek – nebude mať inú možnosť, ako proti Golovkinovi nastúpiť. Tak sa totiž správa ozajstný šampión.

5) Donnie Nietes (34-1-4, 20 k.o.) – šampión WBO v ľahkej mušej váhe – 5 obhajob

Nietes, ktorého meno dnes poznajú viac-menej iba skalní fanúšikovia boxu, prípadne fanúšikovia na jeho rodných Filipínach, si v uplynulý rok pripísal na konto dve úspešné obhajoby pred limitom. Prvá z nich naozaj stála za zmienku. V roku 2013 Nietes remizoval v kvalitnom dueli s bývalým šampiónom v limite 105 libier Moisesom Fuentesom, no v odvete ho dokázal zdolať už v 9. kole, keď ho poslal na zem hneď trikrát. Týmto víťazstvom si zároveň vyslúžil aj ocenenie v magazíne Ring.

V roku 2015 Nietes zvažuje prestup do mušej váhy alebo možnú obhajobu proti bývalému zjednotenému šampiónovi v limite 105 libier Franciscovi Rodriguezovi Jr. Tak či onak, v oboch prípadoch by si zaslúžil našu pozornosť. A tú si zasluhuje aj jeho výhra nad Fuentesom, ktorou sa tento šampión v dvoch váhových kategóriách s bilanciou 10-0-1 v titulových zápasoch prezentoval.

4) Floyd Mayweather Jr. (47-0-0, 26 k.o.) – lineálny šampión vo welteri (4 obhajoby) a ľahkej strednej váhe (1 obhajoba)

Mayweatherovo vládnutie v ľahkej strednej váhe nie je tým hlavným dôvodom, prečo sa nachádza v našom rebríčku. Jeho jediná obhajoba historického titulu, ktorý si vybojoval v roku 2013 výhrou nad Saulom Alvarezom, však prišla v zápase, ktorý bol zároveň aj titulovým súbojom vo welteri. A sú to práve Mayweatherove výsledky v tejto váhovej kategórii, pre ktoré stále zostáva v našom hodnotení.

V minulom roku Mayweather dvakrát obhájil svoje tituly proti Marcosovi Maidanovi, ktorý sa predtým stal v očiach mnohých hrdinom vďaka výhre nad Adrienom Bronerom. Maidana v prvom zápase Mayweatherovi poriadne zatopil, čo niektorých prinútilo ohodnotiť tento duel ako remízový alebo dokonca aj v prospech vyzývateľa. Vzhľadom na pochybnosti okolo výsledku sa Mayweather rozhodol urobiť to, čo by za daných okolností urobil každý správny šampión, t.j. dal Maidanovi šancu na odvetu. A v nej už zvíťazil oveľa jasnejšie, obhajujúc tak svoje tituly v oboch váhových kategóriách.

Prečo ale Mayweather nie je v našom rebríčku vyššie? Odpoveď: Manny Pacquiao. Pravý šampión si vždy nájde cestu k zápasu s vyzývateľom, ktorého proti nemu chce vidieť v ringu väčšina fanúšikov. Odveta s Maidanom preto v tomto smere nie je dostatočnou náhradou.

3) Terence Crawford (25-0-0, 17 k.o.) – lineálny šampión v ľahkej váhe – 0 obhajob

Žiadny americký boxer to v roku 2014 nedotiahol tak ďaleko, ako práve Crawford. Na jeho začiatku ako nádejný vyzývateľ o titul WBO a na jeho konci už ako šampión, Crawford dokázal svojimi výkonmi v ringu výrazne oživiť dianie v inak dosť nezáživnej ľahkej váhe.

Rok 2014 začal v zahraničí presvedčivou výhrou nad dlhoročným držiteľom majstrovského opasku Rickym Burnsom. V jeho prvej obhajobe potom vo veľkej šachovej partii dokázal ako prvý knokautovať talentovaného a dovtedy neporazeného Kubánca Yuriorkisa Gambou, a sezónu následne zakončil zápasom s druhým najťažším možným vyzývateľom Rayom Beltranom, ktorého nakoniec jasne porazil na body a získal tak ocenenie v TBRB a magazíne Ring pre najlepšieho pästiara v limite do 135 libier.

Tri zápasy proti borcom z prvej desiatky rebríčka ľahkej váhy, tri veľké víťazstvá. V roku 2015 preto od neho môžeme očakávať prestup do ľahkého welteru a vyššie.

2) Amnat Ruenroeng (14-0-0, 5 k.o.) – šampión IBF v mušej váhe – 2 obhajoby

Keď Roman Gonzalez porazil Akiru Jegašiho, získal tým titul najlepšieho borca v mušej váhe v histórii. Výhra Juana Francisca Estradu nad Giovanim Segurom bola pre zmenu impozantnou dominanciou, ale ani jeden z týchto dvoch držiteľov titulu v jednej z aktuálne najlepších váhových kategórií sa nemohol pochváliť takým rokom 2014, ako práve Ruenroeng.

Príchod tohto bývalého thajského olympionika, ktorý si v ringu počína naozaj lišiacky, si zasluhoval od fanúšikov náležitú pozornosť, ale v skutočnosti si ho všimol iba málokto. Ruenroeng začal rok 2014 výhrou v zápase o uvoľnený titul proti solídnemu veteránovi Rockymu Fuentesovi. Ale boli to až jeho nasledujúce zápasy, pre ktoré sa dostal práve tu. Ruenroeng totiž vyrazil na výlet do Japonska, kde porazil dovtedy nezdolaného majstra v dvoch váhových divíziách Kazutu Ioku. V zápase ho síce jasne predčil, ale nakoniec v ňom zvíťazil iba 2:1 na body. Vo svojej ďalšej obhajobe potom aj napriek knockdownu vybodoval bývalého talentovaného olympionika McWilliamsa Arroya.

Ruenroengov štýl boja síce nie je práve ten najatraktívnejší, ale tento chlapík má skrátka guráž. Medzičasom už súhlasil so zápasom v Číne proti tamojšiemu Couovi Š'-imingovi, ktorý je jeho veľkým rivalom ešte z amatérskych čias, takže zatiaľ čo Gonzalez a Estrada dnes podmieňujú ich dlho očakávaný zápas väčšou finančnou odmenou, Ruenroeng sa chystá na ďalšiu veľmi riskantnú misiu v limite 112 libier.

1) Vladimir Kličko (63-3-0, 53 k.o.) – lineálny šampión v ťažkej váhe – 10 obhajob

Jeho prvá obhajoba v minulom roku nebola nijako výnimočná. Jeho vyzývateľ Alex Leapai bol totiž jedným z najhorších vyzývateľov od čias, kedy Marvis Frazier v osemdesiatych rokoch vyzval na súboj Larryho Holmesa. Potom však prišiel Kličkov azda najlepší výkon v kariére. V súboji proti najvyššie postavenému vyzývateľovi Kubratovi Pulevovi najskôr ustál úvodné horúce chvíľky, aby potom Puleva opakovane poslal na zem a všetko zakončil v piatom kole ukážkovým ľavým hákom.

Ako šampión IBF v ťažkej váhe od roku 2006 s celkovo sedemnástimi úspešnými obhajobami tohto pásu, nikto v tejto váhovej kategórii nekraľoval tak dlho, ako práve Kličko. A nikto to dnes nerobí v najťažšej váhovej divízii tak dobre, ako on. Ak si odmyslíme jeho brata, s ktorým sa pre dobre známe dôvody nemohol v ringu stretnúť, proti Kličkovi dostala v posledných rokoch šancu prakticky každá lepšia ťažká váha. Čo viac preto môžeme chcieť od boxera, ak nie to, že nastúpi proti tým najlepším vo svojej divízii, porazí ich, a spýta sa, kto je ďalší na rade?

Kličkov zápas s Alexandrom Povetkin v roku 2013 výrazne zaostal za očakávaniami, ktoré sa doňho vkladali, no súboj s Pulevom všetky tieto zlé spomienky vymazal a nahradil ich vzrušujúcou deštrukciou súpera. Faktom je, že Kličko vždy spĺňal nároky, ktoré sa na šampióna ťažkej váhy kladú. A v zápase s Pulevom budil (aspoň sčasti) aj dojem toho pomyselného „najhoršieho muža na planéte zem". Je to teda už šiesty rok v rade, čo (doslovne) najlepší boxer na svete vládne nad ostatnými a je tým najlepším možným príkladom ozajstného pästiarskeho šampióna.

Poznámka: medzi ďalších kandidátov do tohto zoznamu boxerov patrili podľa autora článku aj Šinsuke Jamanaka, Nicholas Walters a Hekkie Budler.

Copyright © 2010-2021 Profiboxing.cz

Nahoru PC verze