Sebevědomý Charr: Mým snem je porazit Vitalije, nikoliv Hayeho!

Napsal Štefan Moravčík

BRATISLAVA – Hoci jeho minuloročný zápas s ukrajinským obrom Vitalijom Kličkom nakoniec pre neho skončil neúspechom, nemecký borec so sýrskymi predkami Manuel Charr (22-1-0, 12 k.o.) stále cíti pocit veľkej krivdy, ktorý by rád vymazal v ešte jednom dueli práve s neohrozeným držiteľom opasku WBC v najťažšej hmotnostnej kategórii. Dočká sa 28-ročný boxer s prezývkou „Diamantový chlapec“ aj svojej druhej šance, alebo sa bude musieť poobzerať po iných súperoch? Aj o tom bude nasledujúci rozhovor zo serveru eastsideboxing.com, v ktorom Charra vyspovedal Dan Emicus.

Manuel, vašu športovú kariéru ste začali ako kickboxer. Čo vás napokon prinútilo k tomu, že ste presedlali na box?

S kickboxom som začal preto, lebo sa mi vždy páčili bojové športy. Ale dlho som pri ňom neostal, pretože som mal pocit, že v ňom nie je veľká konkurencia. Až príliš rýchlo som sa v ňom stal nemeckým a európskym šampiónom. A pretože ja milujem výzvy, rozhodol som sa prejsť do boxu. Myslím si, že v tomto športe je oveľa ťažšie dostať sa na samotný vrchol. Za dva roky sa v ňom nestanete ani európskym šampiónom, nieto ešte svetovým. Druhá vec je, že s kickboxom si len veľmi ťažko zarobíte na nejaké slušné živobytie, kým najlepší boxeri zarábajú naozaj veľké peniaze. Tento dôvod pochopiteľne tiež prispel k tomu, prečo som sa napokon dal na box.

DALŠÍ NOVINKY Z RINGU:

Z amatérskeho kickboxu ste prešli rovno do profesionálneho boxerského ringu. Ako ste vlastne zvládli tento prechod? Väčšina boxerov, ktorí majú za sebou kickboxerskú minulosť, má obvykle problémy odnaučiť sa niektoré veci, na ktoré boli zvyknutí pri kickboxe, ale vy ste tento problém nemali...

Musím vás trochu poopraviť. Pred prechodom medzi profesionálov som totiž absolvoval aj niekoľko amatérskych zápasov. Síce ich nebolo veľa, ale stačili mi na to, aby som sa stal amatérskym majstrom západného Nemecka. Mal som to šťastie, že v začiatkoch mi mohli pomôcť veľmi skúsení tréneri. S boxom som začal pod vedením Ulliho Wegnera v stajni Sauerland Event v Berlíne, a neskôr som tiež trénoval s Fritzom Sdunekom, takže v prechode medzi profesionálov mi de facto pomohli najlepší tréneri v Nemecku. Ďalšia vec, ktorá mi uľahčila tento prechod, bol môj všeobecný talent pre bojové športy. Myslím si, že skrátka mám isté vlohy pre tento druh športov, a to sa ukázalo aj pri mojom prestupe medzi boxerských profesionálov.

Manuel Charr / zdroj foto: www.boxingscene.comV období medzi rokmi 2006 až 2008 sa vaša kariéra profiboxera na chvíľu zastavila. Prečo?

Boli to pre mňa veľmi ťažké časy, o ktorých nerád rozprávam. Mal som vtedy v Berlíne isté nezhody s niektorými nemenovanými boxermi. Na rozdiel od nich, v tej dobe som ešte nemal veľa skúseností, a pochopiteľne, že som ani nebol hlavnou hviezdou v Sauerlande, takže ak niekto z nich urobil niečo zlé, napríklad nejaký problém na tréningu, všetko sa automaticky zvaľovalo na mňa. Cítil som sa tam ako nejaký obetný baránok. Mal som pocit, že od Sauerlandu sa mi v tých časoch ako začínajúcemu boxerovi nedostávalo príliš veľa podpory, a to isté platilo aj o niektorých mojich boxerských kolegoch v stajni, ktorých som ešte nedlho predtým považoval za svojich priateľov.

Ale nakoniec som toto zlé obdobie prekonal a rozhodol som sa, že sa presťahujem z Berlína do Hamburgu a začnem trénovať v Universume. Ukázalo sa to ako veľmi dobrý ťah. Na chvíle strávené v Universume spomínam veľmi rád. Nakoniec teda všetko dopadlo dobre, aj keď cesta tam bola veľmi tŕnistá. Ale to je pre môj život vlastne príznačné...

Zaujímavé je, že vo vašej kariére profiboxera ste spočiatku za svoje zápasy nedostávali takmer žiadne peniaze. Čo bolo príčinou? Kedy sa vlastne táto pre vás neutešená situácia zmenila?

Po istom čase, ktorý som strávil v Universume, som si začal uvedomovať, že by bolo lepšie odtiaľ odísť, pretože s celou stajňou to začalo ísť po finančnej stránke dolu vodou. Nepodarilo sa im obnoviť zmluvu s nemeckými televíznymi spoločnosťami, odišiel od nich ich bývalý generálny riaditeľ Peter Hanraths, hlavný tréner Fritz Sdunek, a tiež aj Felix Sturm a niekoľko ďalších známych boxerov. Všetko to vyvrcholilo tým, že šéf Universumu Klaus Peter Kohl sa rozhodol svoju firmu predať. Vtedy som si uvedomil, že ak by som v Universume ostal aj naďalej, moja športová budúcnosť by sa nevyvíjala veľmi dobre, a tak som sa rozhodol odísť.

Po odchode z Universumu som sa najskôr snažil dohodnúť sa s mojím priateľom Felixom Sturmom, ktorý práve vtedy začínal budovať svoju vlastnú promotérsku spoločnosť, ale bohužiaľ, v niektorých veciach sme mali isté nezhody, a tak som sa napokon rozhodol, že si založím svoju vlastnú promotérsku skupinu.

Byť boxerom a zároveň aj svojim promotérom je naozaj skvelá vec, ale len za predpokladu, že vaše zápasy má kto vysielať a vy sami máte k dispozícii dostatok peňazí na fungovanie vašej promotérskej skupiny. Ale ja som vtedy nemal ani jedno, takže o nejakých zárobkoch nemohlo byť ani reči. V praxi to znamenalo, že všetky náklady spojené s mojou prípravou a tiež mojimi zápasmi som si musel hradiť sám. Bolo to pre mňa opäť veľmi ťažké obdobie, ale všetko sa to vyriešilo tým, že som dostal šancu boxovať v Moskve proti Vitalijovi Kličkovi. Za túto príležitosť som veľmi vďačný, pretože práve od tohto zápasu som začal v profiringu po dlhej dobe opäť zarábať.

Proti Kličkovi ste začali pomerne vlažne, ale s postupom času ste sa začali čoraz viac osmeľovať. Myslíte si, že touto taktikou ste mohli dostať Vitalija do neskorších kôl a prípadne ho dokonca aj poraziť? Ak sa spätne pozriete na celý zápas, ako by ste ohodnotili váš výkon, ktorý ste v ňom predviedli? Ste s ním spokojný, alebo si myslíte, že kvôli tomu nešťastnému tržnému zraneniu ste skrátka nemali šancu, ako zápas doboxovať, a odovzdať tak v ringu to najlepšie, čo vo vás je?

Pred zápasom som si stanovil veľmi jednoduchú taktiku. Spočívala v tom, že začnem pomalšie, a s pribúdajúcimi kolami sa budem snažiť čoraz viac zvyšovať svoje tempo. Stále si myslím, že Vitalij je najlepším boxerom v ťažkej váhe na svete – dokonca lepším, ako je jeho brat, ale bohužiaľ pre neho, aj on starne. Žiadny boxer na svete nedokáže zastaviť svoj vek, ani Vitalij. A tak som si pomyslel, že ak aj na začiatku zápasu stratím niekoľko kôl, v druhej polovici zápasu budem mať isté šance, pretože Vitalij bude čoraz viac unavenejší. Rátal som s tým, že zápas bude trvať 12 kôl. Ak by to bolo potrebné, bol by som schopný odboxovať aj 15, 20, či dokonca aj 30 kôl. Práve preto som začal zápas vo veľmi vlažnom tempe...

Ťažko v tejto chvíli povedať, či by som ho napokon porazil, ale bohužiaľ, o túto možnosť ma svojím pochybným rozhodnutím pripravil „dvorný“ doktor Klička a jeho rodiny. Ako som už povedal, netvrdím, že by som ho porazil, ale bol som okradnutý o možnosť ukázať celému svetu, ako by sa celý zápas vyvíjal, ak by dospel do neskorších kôl. Je fakt, že som krvácal. Ale za svoju kariéru som už zažil oveľa horšie tržné zranenia ako to, ktoré som utrpel v zápase s Vitalijom. Rozhodne nebolo tak vážne, aby som v zápase nemohol pokračovať. Ak by mi pred zápasom niekto povedal, že bude trvať iba štyri kolá, boxoval by som úplne iným štýlom. Od začiatku by som sa na Vitalija vrhol – tak, ako som to urobil v mojom poslednom dueli s Konstantinom Airichom. Svoje zápasy dokážem začínať oveľa aktívnejšie ako proti Vitalijovi, ale presne to bol môj plán, ako ho poraziť.

Ostáva mi preto len dúfať, že mi Vitalij dá ešte jednu možnosť. Napokon, on sám najlepšie vie, aké to je, keď boxera pripraví o šancu získať majstrovský titul tržné zranenie...

Zo záberov z tohto duelu je zrejmý veľký rozdiel v tom, ako ste tento zápas začali a ako ho skončili. Kým na začiatku ste boli veľmi opatrný, s postupom času ste Vitalija začali čoraz viac tlačiť a triafať ho vcelku slušnými údermi. Bolo to preto, lebo ste si začali uvedomovať, že Vitalij by si na bodovacích lístkoch mohol vytvoriť až príliš veľký náskok, alebo ste sa obávali, že vaše zranenie sa s pribúdajúcim časom bude iba zhoršovať, a tak ste sa pokúsili o zvrat?

Ako som už povedal, byť zo začiatku opatrný a neskôr zvýšiť tempo bol môj predzápasový plán. A presne podľa tohto plánu sa aj zápas vyvíjal. Nebyť toho predčasného konca, som si istý, že by sa mi ho podarilo do bodky naplniť. Či by som Vitalija naozaj porazil? To v tejto chvíli neviem povedať, ale som si istý, že by som mal šancu. Žiadny boxer sa neodváži vstúpiť do ringu, ak si myslí, že z neho odíde ako porazený. Ak ste už dopredu presvedčení, že svoj zápas prehráte, nemá zmysel niečo skúšať...

Manuel Charr / zdroj foto: internetO dva týždne vás čaká obhajoba vášho strieborného pásu WBC proti Yakupovi Saglamovi (28-1-0, 25 k.o.). Saglam mal pôvodne boxovať s Ruslanom Čagajevom, resp. Firatom Arslanom, ale obaja nakoniec z tohto duelu odstúpili, a tak ste sa prihlásili o slovo vy. Aký zápas očakávate? Takisto, ako ste na tom momentálne s vašou prípravou na tento duel?

Ako už môžete vidieť na príklade Čagajeva a Arslana, so Saglamom len tak hocikto do ringu nevstúpi. Dôvodom je jeho sila úderov. Technicky na tom síce nie je až tak dobre, ale je to bojovník. Do zápasu ide vždy s úmyslom bojovať, a zakaždým sa snaží svojho súpera poraziť pred limitom. Nie je veľa boxerov, ktorí by riskovali svoje meno v zápase proti takémuto boxerovi, ale ja mám rád výzvy, a preto som s týmto zápasom súhlasil. Som si istý, že to bude pravá boxerská vojna. Obaja budeme chcieť toho druhého knokautovať, a obaja si budeme veľmi dobre vedomí, že presne to isté bude chcieť urobiť aj ten druhý. Bude to bezpochyby zaujímavý zápas, ktorý sa divákom bude páčiť. Moja príprava prebieha výborne, takže v čase zápasu by som mal byť stopercentne pripravený.

V poslednom čase ste si na twitteri vymenili niekoľko „pozdravov“ s jedným z vašich možných budúcich konkurentov Deontayom Wilderom. Myslíte si, že si Wilder napokon dodá potrebnú odvahu a rozhodne sa proti vám nastúpiť? Ako vysoko ho radíte medzi ťažkými váhami?

Ak mám pravdu povedať, keď som si s ním začal „dopisovať“ cez Twitter, ani som poriadne nevedel, kto to je. Nikdy predtým som o ňom nič nepočul ani nevidel žiadny jeho zápas. Myslel som si, že je to len jedna z ďalších veľkých húb, ktorá si koleduje o to, aby ju niekto natrvalo zavrel...

Potom som sa však pozrel na jeho bilanciu zápasov, a hneď mi bolo jasné, prečo som o ňom ešte nikdy predtým nič nepočul. Doteraz totiž boxoval iba so samými odpadmi. Chápem, že profesionálny box je predovšetkým biznis, a tomu sa občas musí podriadiť aj kariéra boxera. Inými slovami, z času na čas sa jednoducho zápasu s nejakým slabším súperom nevyhnete, ale to, akým spôsobom si Wilder buduje svoju kariéru, je skrátka smiešne. Ten chlap vyhral všetkých svojich 27 zápasov pred limitom, ale každý, kto len trochu rozumie boxu, vie, že tá jeho bilancia je poriadne nafúknutá...

Ak Wilder chce, aby ho začali brať vážne, mal by začať boxovať proti ozajstným súperom. Ale ktovie, možno to nakoniec nie je jeho chyba, ale chyba jeho promotéra a ľudí, ktorí sa okolo neho pohybujú (Wilder dnes boxuje pod hlavičkou Golden Boy Promotions, pozn. redakcie)... Ako som už povedal, ja dobre viem, čo profesionálny box obnáša. Ak s niekým podpíšete výhodnú zmluvu, očakáva sa od vás, že budete plniť ich pokyny, a to je možno aj jeho prípad. Ale ak by som mal súdiť podľa jeho zápasovej bilancie, nemyslím si, že sa v blízkej dobe rozhodne proti mne nastúpiť. A ak proti mne aj niekedy nastúpi, celkom iste to nebude skôr ako pred mojimi 43. narodeninami, a v čase, keď moja bilancia v profiringu bude povedzme 48 výhier a 29 prehier...

Ak sa vám tento rok nepodarí vyboxovať si druhú šancu proti Vitalijovi a váš ďalší možný súper David Haye sa rozhodne s boxom skončiť, aké budú vaše ďalšie plány?

Mojím cieľom a snom je nielen ďalší zápas o titul WBC v ťažkej váhe a výhra v ňom, ale ja si vyslovene želám, aby som v ňom porazil práve Vitalija Klička. Chcem sa stať najlepším, a chcem sa ním stať tak, že porazím tých najlepších. Bola by fakt škoda, ak by sa Vitalij rozhodol ukončiť svoju kariéru bez toho, aby mi dal ešte jednu šancu...

Manuel Charr / zdroj foto: www.boxingscene.comČo sa týka Davida Hayeho, tak o ňom som vždy tvrdil a vždy budem tvrdiť, že pre mňa predstavuje len akýsi medzistupeň na ceste k zápasu s Vitalijom. Inými slovami, mojím cieľom či snom rozhodne nie je súboj s Hayeom. Ak mi zápas proti nemu nezaručí súboj s Vitalijom, Haye je pre mňa v tejto chvíli nepodstatný. Ak by však víťaz nášho duelu dostal šancu boxovať s Vitalijom, veľmi rád sa s ním o toto právo pobijem. V prípade, že Vitalij s boxom skončí, Haye bude pre mňa iba jedným z mnohých ďalších boxerov, ktorí sa usilujú o zisk majstrovského titulu. Na rozdiel od Vitalija, Haye nie je žiadna superhviezda, a už vôbec nie ten, koho by ste mali poraziť, aby sa o vás vravelo ako o najlepšom boxerovi v ťažkej váhe. Ak Vitalij skončí, som ochotný boxovať s hocikým, kto sa mi postaví do cesty. A ktovie, možno sa nakoniec dočkám aj zápasu s jeho bratom? Prečo nie? Obaja majú moje číslo, takže stačí zavolať. Som pripravený!

Aký je váš názor na blížiaci sa turnaj WBC v ťažkej váhe, v ktorom by malo boxovať až osem boxerov? Je to podľa vás dobrý formát?

Myslím si, že je to veľmi dobrý nápad. Pre mňa je veľkou cťou, že ma WBC vybrala ako jedného z možných účastníkov. WBC a hlavne jej prezident Jose Sulaiman každý deň tvrdo pracujú, aby pre box urobili to najlepšie, a ja veľmi dobre viem, že sú to práve ľudia ako on a ďalší členovia WBC, ktorí dávajú boxerom ako som ja šancu vydobyť si svetovú slávu. Ich snahu preto veľmi oceňujem, a v prípade, že ma budú chcieť, s radosťou sa turnaja zúčastním. Ako som už povedal, mám rád veľké výzvy, a turnaj WBC sa mi takou naozaj javí. Nehovoriac už o tom, že v prípade výhry by som sa stal vôbec prvým boxerom v ťažkej váhe, komu by sa také niečo podarilo. Dúfam preto, že turnaja sa zúčastnia naozaj kvalitní borci. Ktovie, možno sa aj Deontay Wilder nakoniec odhodlá, a rozdáme si to spolu v ringu?

Ako podľa vás bude ťažká váha vyzerať po odchode Kličkovcov? Ak si odmyslíme vás, kto ďalší bude ešte bojovať o svetové tituly?

Ak mám byť úprimný, ostatní ma veľmi nezaujímajú. Odkedy som sa stal profesionálom, nikdy som pred žiadnym súperom neutiekol. Vždy som boxoval proti tomu, koho mi pred seba práve postavili, a budem tak robiť aj naďalej. Keď Kličkovci skončia, ostane po nich veľké prázdno, a nikto teraz nevie presne povedať, čo sa stane. Ale jedno vám môžem sľúbiť – ja tu budem stále.

OK, Manuel. Čo by ste chceli odkázať vašim fanúšikom, a takisto aj vašim kritikom, či tým, ktorí ešte pred vaším zápasom s Vitalijom Kličkom o vás nikdy nič nepočuli? Máte pre nich na záver nášho rozhovoru nejaké posolstvo?

Samozrejme. Tým, ktorí ma za všetky tie roky stále povzbudzovali a aj naďalej povzbudzujú, patrí odo mňa jedna veľká vďaka. Zároveň ich a aj všetkých ostatných ozajstných fanúšikov boxu vyzývam, aby „Diamantového chlapca“ Manuela Charra podporovali aj naďalej. A čo poviem mojím neprajníkom? Asi tento citát od Gándhího: „Na začiatku ťa všetci ignorovali, potom sa ti posmievali, o chvíľu nato sa s tebou už bili, a nakoniec si nad nimi všetkými zvíťazil.“ O tom je aj môj životný príbeh...